Učíme pre život 2026: „Čo má zostať a čo sa má zmeniť?"
Zažite s nami 16. ročník konferencie Učíme pre život, kde budeme oslavovať šesťnásť rokov inšpiratívnych stretnutí, zdieľania vedomostí a príkladov dobrej praxe.
Svet sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať - umelá inteligencia, zložitá geopolitická situácia, klimatická kríza, nové formy práce a komunikácie. Žijeme v ére VUCA - Volatility (nestálosť), Uncertainty (neistota), Complexity (zložitosť) a Ambiguity (nejasnosť). Školy nemajú istotu, čo bude o päť či desať rokov, no predsa sa denne rozhodujú: ktoré veci stojí za to chrániť a zachovať, a ktoré by bolo nezodpovedné nezmeniť.
Niektoré hodnoty a tradície sú základom, bez ktorého by sa vzdelávanie rozpadlo - nutnosť položiť základy zdieľanej reality a naučiť súbor základných faktov, dôvera medzi učiteľom a žiakom, utužovanie vzťahov a komunity, podporovanie schopnosti sústrediť sa na dlhodobejšiu úlohu či budovanie užitočných pracovných návykov. Sú to veci, ktorých hodnota pretrváva, hoci sa svet mení.
Iné veci sa však stali brzdou. Napríklad vzdelávanie, kde žiaci zbierajú známky a body, ale strácajú radosť z objavovania. Alebo systém, ktorý odmeňuje rýchle reprodukovanie namemorovanej odpovede, namiesto toho, aby oceňoval vytrvalosť a hľadanie vlastných riešení. To všetko môže deťom škodiť, ak sa toho budeme držať len preto, že to „tak bolo vždy".
Táto doba od nás vyžaduje citlivé rozhodovanie. Nie revolučné odmietnutie všetkého starého, ani slepé nadšenie pre každú novinku. Dôležité je neustále sa pýtať: čo deťom naozaj pomáha učiť sa a rozvíjať sa?
Mnohé školy už ukazujú, že sa dá budovať rovnováhu medzi stabilitou a zmenou. Zachovávajú to, čo vytvára dôveru a bezpečie, a zároveň menia to, čo deťom bráni v efektívnom učení. Práve v tejto citlivej rovnováhe môže byť nádej, že aj v rýchlo meniacom sa svete dokážeme deťom odovzdať niečo podstatné a pripraviť ich na budúcnosť.
